Paľo Majerník o Poprade, o najťažšom zranení, ale aj o tom, či ”kecá” do zostavy
Bezpochyby najskúsenejším našim hráčom je Paľo Majerník. Už 39—ročný obranca sa v jarnej časti vrátil do zostavy po ťažkom zranení a aj s jeho príchodom prišli zlepšené výsledky mužstva.
Už v sobotu nás čaká dôležitý duel s Popradom. „Bude to duel, ktorý veľa napovie. Ak zvíťazíme, máme istotu minimálne druhej priečky a v hre stále zostáva najvyššia pozícia. Sú pred nami tri zápasy a ten najdôležitejší je vždy ten najbližší. Čakáme ťažký zápas, lebo súper príde hrať o holý život. Ak prehrá, je von z hry o postup. Musí tu minimálne bodovať, určite bude chcieť tri body. My mu však cestu za týmto cieľom chceme sťažiť a predviesť sa v takom svetle, v akom sme sa predviedli v posledných stretnutiach,“ poznamenal na margo najbližšieho súpera Pavol Majerník.
Do konca chýbajú tri kolá prípadná baráž, treba sa v týchto posledných dueloch vyžmýkať. „Samozrejme, my sme ešte nezložili zbrane ani v boji o prvé miesto. Znie to ako klišé, ale naozaj platí, že musíme ísť od zápasu k zápasu a momentálne nám to tak funguje. Chceme zvládnuť najbližší zápas, potom bude na ťahu opäť Sereď. Duel s Popradom veľa napovie, kto bude na prvom, druhom či treťom mieste,“ doplnil Majerník.
Ty si si musel od súťažného futbalu dať poriadne dlhú pauzu, keď si pauzoval od 2. kola v Novom Meste, keď si sa zranil hneď v úvode stretnutia. Na ihrisko si sa dostal až v 22. kole proti Lokomotíve Košice po takmer ôsmich mesiacoch. „Pretrhol som si krížny väz a musel som dlhšie čakať na operáciu až do konca októbra. Našťastie všetko prebehlo v poriadku od rehabilitácie až po individuálny tréning a naskočenie do plného tréningového procesu. Zranenie je už zabudnuté a ja sa teším za každú minútu strávenú na ihrisku. Aj týmto sa chcem ešte poďakovať za výbornú prácu na operačnej sále primátorovi Hunákovi z Topoľčian,“ opísal neplánovanú prestávku Majerník.
Od svojho návratu na ihrisko si už nevynechal ani minútu. Aké boli tvoje pocity pri prvom stretnutí po dlhej dobe? „Nebolo to jednoduché. Predovšetkým som sa obával, ako na tom budem kondične. Našťastie z tohto pohľadu to bolo dobré. Mierne obavy boli, ako zareaguje koleno, ale aj po tejto stránke to bolo fajn. Keď som prvýkrát kopol do lopty a ponoril sa do priebehu stretnutia, zabudol som, že nejaké zranenie bolo. Teraz je to už úplne v poriadku, čomu som rád,“ poznamenal skúsený stopér.
V kabíne má Paľo Majerník predsa len špecifické postavenie. V mužstve pôsobí nielen ako hráč, ale aj ako asistent trénera. „Je to tak už od môjho príchodu do klubu, takže to nie je nič nové. Nie som v tom nováčik. Dá sa to úplne v pohode zvládnuť,“ zhodnotil túto časť svojich povinností náš obranca. Nedalo nám nespýtať sa na to, či hlavnému trénerovi „kecá“ do zostavy. „V žiadnom prípade, to je jeho parketa. Samozrejme, ak by ma požiadal o nejakú radu, čo sa týka kabíny, som mu vždy k dispozícii. Ale tréner je na zostavovanie mužstva kompetentný dosť a má ďalšieho skúseného asistenta, s ktorým sa už poznajú dostatočne dlho, takže v tomto problém určite nie je,“ s úsmevom poznamenal Majerník.
Okrem trénera asistenta v áčku si už aj trénerom našich mládežníkov vo vekovej kategórii U11. „Ja som sa chcel už hlbšie ponoriť do trénerskej práce. Pri áčku je to predsa len v mojej pozícii dielčia práca. Chcel som si zobrať niečo sám, kde by som sa mohol sám rozvíjať a pri žiačikoch je to asi najlepšie. Tam sa človek strašne veľa vecí naučí, ako skladať tréningy, ako ich viesť. Ale ak sa chcem venovať trénerstvu vážnejšie, musím si tieto kroky prejsť,“ ozrejmil aj svoje ďalšie aktivity.
Majerník je držiteľom druhej najvyššej trénerskej licencie UEFA A. „Rozmýšľam do budúcnosti samozrejme aj nad najvyššou kvalifikáciou. Ale ešte nedozrel na to čas. Chcem to zobrať postupne. Doteraz som do trénerského remesla naskakoval postupne, aj preto som si zobral teraz pod svoje krídla mládežníkov, aby som tomu pričuchol viac. Až príde čas, určite budem pokračovať.“
Trénovanie najmladšie vekové kategórie má určite svoje špecifiká. „Trénovať deti je z jednej strany náročnejšie, keďže si všetko človek musí detailnejšie pripraviť, viac ich upozorňovať, dbať na to, aby som ich niečo naučil a aby sa naučili správne futbalové návyky. U mužov je to už dané, vedia čo majú robiť. Takže z tohto hľadiska je to určite náročnejšie u mladých adeptov futbalu. Na druhej strane tie deti sú podstatne vďačnejšie a je na nich vidieť radosť z každého malého úspechu. Ja si tie tréningy s deťmi užívam a až čas ukáže, čo ďalej,“ zakončil kapitán nášho áčka.
Už v sobotu nás čaká dôležitý duel s Popradom. „Bude to duel, ktorý veľa napovie. Ak zvíťazíme, máme istotu minimálne druhej priečky a v hre stále zostáva najvyššia pozícia. Sú pred nami tri zápasy a ten najdôležitejší je vždy ten najbližší. Čakáme ťažký zápas, lebo súper príde hrať o holý život. Ak prehrá, je von z hry o postup. Musí tu minimálne bodovať, určite bude chcieť tri body. My mu však cestu za týmto cieľom chceme sťažiť a predviesť sa v takom svetle, v akom sme sa predviedli v posledných stretnutiach,“ poznamenal na margo najbližšieho súpera Pavol Majerník.
Do konca chýbajú tri kolá prípadná baráž, treba sa v týchto posledných dueloch vyžmýkať. „Samozrejme, my sme ešte nezložili zbrane ani v boji o prvé miesto. Znie to ako klišé, ale naozaj platí, že musíme ísť od zápasu k zápasu a momentálne nám to tak funguje. Chceme zvládnuť najbližší zápas, potom bude na ťahu opäť Sereď. Duel s Popradom veľa napovie, kto bude na prvom, druhom či treťom mieste,“ doplnil Majerník.
Ty si si musel od súťažného futbalu dať poriadne dlhú pauzu, keď si pauzoval od 2. kola v Novom Meste, keď si sa zranil hneď v úvode stretnutia. Na ihrisko si sa dostal až v 22. kole proti Lokomotíve Košice po takmer ôsmich mesiacoch. „Pretrhol som si krížny väz a musel som dlhšie čakať na operáciu až do konca októbra. Našťastie všetko prebehlo v poriadku od rehabilitácie až po individuálny tréning a naskočenie do plného tréningového procesu. Zranenie je už zabudnuté a ja sa teším za každú minútu strávenú na ihrisku. Aj týmto sa chcem ešte poďakovať za výbornú prácu na operačnej sále primátorovi Hunákovi z Topoľčian,“ opísal neplánovanú prestávku Majerník.
Od svojho návratu na ihrisko si už nevynechal ani minútu. Aké boli tvoje pocity pri prvom stretnutí po dlhej dobe? „Nebolo to jednoduché. Predovšetkým som sa obával, ako na tom budem kondične. Našťastie z tohto pohľadu to bolo dobré. Mierne obavy boli, ako zareaguje koleno, ale aj po tejto stránke to bolo fajn. Keď som prvýkrát kopol do lopty a ponoril sa do priebehu stretnutia, zabudol som, že nejaké zranenie bolo. Teraz je to už úplne v poriadku, čomu som rád,“ poznamenal skúsený stopér.
V kabíne má Paľo Majerník predsa len špecifické postavenie. V mužstve pôsobí nielen ako hráč, ale aj ako asistent trénera. „Je to tak už od môjho príchodu do klubu, takže to nie je nič nové. Nie som v tom nováčik. Dá sa to úplne v pohode zvládnuť,“ zhodnotil túto časť svojich povinností náš obranca. Nedalo nám nespýtať sa na to, či hlavnému trénerovi „kecá“ do zostavy. „V žiadnom prípade, to je jeho parketa. Samozrejme, ak by ma požiadal o nejakú radu, čo sa týka kabíny, som mu vždy k dispozícii. Ale tréner je na zostavovanie mužstva kompetentný dosť a má ďalšieho skúseného asistenta, s ktorým sa už poznajú dostatočne dlho, takže v tomto problém určite nie je,“ s úsmevom poznamenal Majerník.
Okrem trénera asistenta v áčku si už aj trénerom našich mládežníkov vo vekovej kategórii U11. „Ja som sa chcel už hlbšie ponoriť do trénerskej práce. Pri áčku je to predsa len v mojej pozícii dielčia práca. Chcel som si zobrať niečo sám, kde by som sa mohol sám rozvíjať a pri žiačikoch je to asi najlepšie. Tam sa človek strašne veľa vecí naučí, ako skladať tréningy, ako ich viesť. Ale ak sa chcem venovať trénerstvu vážnejšie, musím si tieto kroky prejsť,“ ozrejmil aj svoje ďalšie aktivity.
Majerník je držiteľom druhej najvyššej trénerskej licencie UEFA A. „Rozmýšľam do budúcnosti samozrejme aj nad najvyššou kvalifikáciou. Ale ešte nedozrel na to čas. Chcem to zobrať postupne. Doteraz som do trénerského remesla naskakoval postupne, aj preto som si zobral teraz pod svoje krídla mládežníkov, aby som tomu pričuchol viac. Až príde čas, určite budem pokračovať.“
Trénovanie najmladšie vekové kategórie má určite svoje špecifiká. „Trénovať deti je z jednej strany náročnejšie, keďže si všetko človek musí detailnejšie pripraviť, viac ich upozorňovať, dbať na to, aby som ich niečo naučil a aby sa naučili správne futbalové návyky. U mužov je to už dané, vedia čo majú robiť. Takže z tohto hľadiska je to určite náročnejšie u mladých adeptov futbalu. Na druhej strane tie deti sú podstatne vďačnejšie a je na nich vidieť radosť z každého malého úspechu. Ja si tie tréningy s deťmi užívam a až čas ukáže, čo ďalej,“ zakončil kapitán nášho áčka.