Patril k stáliciam nášho klubu. Andrej Fišan k nám prišiel na začiatku sezóny 2013/14. Vtedy sme ešte pôsobili v tretej najvyššej súťaži. Aj jeho pričinením sa nám podarilo dvakrát za sebou postúpiť, takže o dva roky sme sa už tešili z účinkovania vo Fortuna lige. Popri aktívnej kariére rozbehol projekt brankárskej akadémie. Po vlaňajšej sezóne presedlal definitívne na trénerskú dráhu, stal sa trénerom brankárov pri A-tíme. Všetko má však svoj začiatok a koniec. Andrej Fišan sa nateraz rozlúčil s našim klubom.
Andrej, pôsobili ste u nás dlhých šesť rokov. Aké pocity vami prebehli, keď ste si z trénerskej kabíny balili svoje veci a nateraz odišli zo štruktúr klubu? „Boli to zvláštne pocity, šesť rokov je dosť dlhá doba. Nebolo to pre mňa jednoduché, ale debata, ktorú sme mali s vedením klubu, ma ubezpečila v tom, že ma chápu a podporujú moje rozhodnutie. Rozlúčili sme sa možno len na určitý čas. Náladu mi zlepšilo taktiež to, že sme sa rozlúčili v dobrom.“
Zažili ste toho v našom klube veľa. Na čo si najradšej spomínate, keby sme vaše pôsobenie skúsili zhutniť do jednej odpovede? „Hovorím to všade, že kabína v Skalici bola skutočne výborná. Odnášam si z nej neskutočné zážitky, taktiež z tréningov či zápasov. Spomínať budem na víťazstvá, oslavy postupov. Bolo toho skutočne veľa. Na dobré sa bude vždy spomínať, na zlé sa časom zabudne.“
Prišli ste pred sezónou 13/14, hneď ste zažili postup do druhej najvyššej súťaže, potom o rok aj do Fortuna ligy. Čím to podľa vás bolo, že chytil klub taký stúpajúci trend? „Keď som prišiel, mužstvo bolo výborne zložené, na tretiu ligu bolo skutočne kvalitné. Hráči v kádri mali niečo za sebou a to, že chodili popri futbale do práce, vyplývalo z toho, že klub sa ešte len začínal pomaly profesionalizovať. Ešte raz zopakujem, bola strašne silná kabína, k tomu všetkému kvalitný tréner Horný.“
Odvtedy sme rok účinkovali v najvyššej súťaži, po vypadnutí stále bojujeme o popredné pozície v druhej lige. Vy ste z pozície brankára odchytali vlani barážové zápasy proti Senici, potom ste definitívne presedlali na trénerskú dráhu. Nelákalo vás to zopár sezón ešte potiahnuť v bráne? „Nemôžem povedať, že by ma to nelákalo. Pred barážou som mal zvláštne pocity, hovoril som si, čo bude ďalej? Po nej sme nevedeli, či bude pokračovať pán tréner Kostelník. Potom mi zatelefonoval nový hlavný tréner Jožko Dojčan, spýtal sa ma, či by som šiel s ním do ďalšej sezóny v pozícii trénera brankárov. Rozmýšľal som nad tým, zrátal som si pre a proti a rozhodol som sa pre trénovanie. Povedal som si, že mám už 33 rokov a je čas, aby som to skúsil po trénerskej línii.“
Ako spätne hodnotíte toto rozhodnutie? „Už sa nevraciam späť, z toho profesionálneho hľadiska sa pozerám už len na trénerstvo. Od leta by som si však chcel ešte amatérsky zachytať. Bývam v Košútovci, čo je neďaleko Hlbokého. Práve tam by som mal od leta chytať. Chýbajú mi tréningy a atmosféra v kabíne.“
Popri trénovaní A-tímu ste viedli v Skalici brankársku akadémiu. Boli to už prvé signály, že sa chystáte presedlať na trénerskú dráhu? „Vedel som, že chcem zostať pri futbale a trénovať. Veľa hráčov takto rozmýšľa. Keď som v roku 2013 prišiel do Skalice, hneď som začal trénovať deti. Keďže ešte mládež nebola na takej úrovni, časom z toho vyplynulo, že založíme brankársku akadémiu, aby sa mohli nádejní brankári zlepšovať. V klube som našiel talentovaných chlapcov, dôkazom toho je napríklad Dominik Žúrek, ktorý už pôsobí v žilinskej U16. Je tam veľmi talentovaný Erik Riška, Kubo Hazlinger či Miško Hornáček. Bola by škoda, keby sa ich talent premrhal. Dúfam, že sa nájde tréner, ktorý nadviaže na moju prácu a akadémia bude pokračovať.“
Presunuli ste sa do Senice, čo budete mať na starosti v novom pôsobisku? „Stal som sa šéftrénerom brankárov mládežníckych kategórií. Je to zväzová funkcia, ktorá si vyžaduje splnenie určitých licenčných podmienok. Mal som viacero ponúk zo slovenských mládežníckych akadémií. Nad senickou ponukou som dlhšie pouvažoval a rozhodol som sa pre ňu, keďže tento klub je spolu so skalickým pre mňa srdcovou záležitosťou. Som prakticky doma, budem sa tam snažiť naštartovať mládežnícku brankársku akadémiu. Všetky jej mládežnícke výbery pôsobia v najvyššej súťaži, bude to na vysokej úrovni. Mojim cieľom je v budúcnosti pôsobiť pri akadémii v mládežníckych reprezentáciách, kde to budem mať zo Senice azda bližšie, ako keby som pôsobil v Skalici pri prvom tíme.“
Okrem trénerského samovzdelávania patríte medzi poslucháčov usilujúcich sa o získanie trénerskej A-licencie. Ako pokračuje vaše trénerské štúdium? „Práve teraz som na ceste do Senca, čaká ma písomná skúška. Máme teraz piaty blok výučby. Mali by sme to ukončiť niekedy v zime. Potom by som chcel ísť na štúdium UEFA goalkeeper licencie, čo predstavuje najvyššiu formu vzdelania pre trénerov brankárov. Každý rok však nie je dostatočný počet záujemcov na to, aby sa otvoril ročník. Vyzerá to tak, že na budúcu jar sa nás nazbiera dostatok a budem môcť pokračovať v štúdiu.“
Andrejovi Fišanovi ďakujeme za šesť rokov, počas ktorých odvádzal v našom klube fantastické služby. Veríme, že sa jeho cesty v budúcnosti spoja opäť aj so zeleno-bielymi farbami.
Andrej, pôsobili ste u nás dlhých šesť rokov. Aké pocity vami prebehli, keď ste si z trénerskej kabíny balili svoje veci a nateraz odišli zo štruktúr klubu?
„Boli to zvláštne pocity, šesť rokov je dosť dlhá doba. Nebolo to pre mňa jednoduché, ale debata, ktorú sme mali s vedením klubu, ma ubezpečila v tom, že ma chápu a podporujú moje rozhodnutie. Rozlúčili sme sa možno len na určitý čas. Náladu mi zlepšilo taktiež to, že sme sa rozlúčili v dobrom.“
Zažili ste toho v našom klube veľa. Na čo si najradšej spomínate, keby sme vaše pôsobenie skúsili zhutniť do jednej odpovede?
„Hovorím to všade, že kabína v Skalici bola skutočne výborná. Odnášam si z nej neskutočné zážitky, taktiež z tréningov či zápasov. Spomínať budem na víťazstvá, oslavy postupov. Bolo toho skutočne veľa. Na dobré sa bude vždy spomínať, na zlé sa časom zabudne.“
Prišli ste pred sezónou 13/14, hneď ste zažili postup do druhej najvyššej súťaže, potom o rok aj do Fortuna ligy. Čím to podľa vás bolo, že chytil klub taký stúpajúci trend?
„Keď som prišiel, mužstvo bolo výborne zložené, na tretiu ligu bolo skutočne kvalitné. Hráči v kádri mali niečo za sebou a to, že chodili popri futbale do práce, vyplývalo z toho, že klub sa ešte len začínal pomaly profesionalizovať. Ešte raz zopakujem, bola strašne silná kabína, k tomu všetkému kvalitný tréner Horný.“
Odvtedy sme rok účinkovali v najvyššej súťaži, po vypadnutí stále bojujeme o popredné pozície v druhej lige. Vy ste z pozície brankára odchytali vlani barážové zápasy proti Senici, potom ste definitívne presedlali na trénerskú dráhu. Nelákalo vás to zopár sezón ešte potiahnuť v bráne?
„Nemôžem povedať, že by ma to nelákalo. Pred barážou som mal zvláštne pocity, hovoril som si, čo bude ďalej? Po nej sme nevedeli, či bude pokračovať pán tréner Kostelník. Potom mi zatelefonoval nový hlavný tréner Jožko Dojčan, spýtal sa ma, či by som šiel s ním do ďalšej sezóny v pozícii trénera brankárov. Rozmýšľal som nad tým, zrátal som si pre a proti a rozhodol som sa pre trénovanie. Povedal som si, že mám už 33 rokov a je čas, aby som to skúsil po trénerskej línii.“
Ako spätne hodnotíte toto rozhodnutie?
„Už sa nevraciam späť, z toho profesionálneho hľadiska sa pozerám už len na trénerstvo. Od leta by som si však chcel ešte amatérsky zachytať. Bývam v Košútovci, čo je neďaleko Hlbokého. Práve tam by som mal od leta chytať. Chýbajú mi tréningy a atmosféra v kabíne.“
Popri trénovaní A-tímu ste viedli v Skalici brankársku akadémiu. Boli to už prvé signály, že sa chystáte presedlať na trénerskú dráhu?
„Vedel som, že chcem zostať pri futbale a trénovať. Veľa hráčov takto rozmýšľa. Keď som v roku 2013 prišiel do Skalice, hneď som začal trénovať deti. Keďže ešte mládež nebola na takej úrovni, časom z toho vyplynulo, že založíme brankársku akadémiu, aby sa mohli nádejní brankári zlepšovať. V klube som našiel talentovaných chlapcov, dôkazom toho je napríklad Dominik Žúrek, ktorý už pôsobí v žilinskej U16. Je tam veľmi talentovaný Erik Riška, Kubo Hazlinger či Miško Hornáček. Bola by škoda, keby sa ich talent premrhal. Dúfam, že sa nájde tréner, ktorý nadviaže na moju prácu a akadémia bude pokračovať.“
Presunuli ste sa do Senice, čo budete mať na starosti v novom pôsobisku?
„Stal som sa šéftrénerom brankárov mládežníckych kategórií. Je to zväzová funkcia, ktorá si vyžaduje splnenie určitých licenčných podmienok. Mal som viacero ponúk zo slovenských mládežníckych akadémií. Nad senickou ponukou som dlhšie pouvažoval a rozhodol som sa pre ňu, keďže tento klub je spolu so skalickým pre mňa srdcovou záležitosťou. Som prakticky doma, budem sa tam snažiť naštartovať mládežnícku brankársku akadémiu. Všetky jej mládežnícke výbery pôsobia v najvyššej súťaži, bude to na vysokej úrovni. Mojim cieľom je v budúcnosti pôsobiť pri akadémii v mládežníckych reprezentáciách, kde to budem mať zo Senice azda bližšie, ako keby som pôsobil v Skalici pri prvom tíme.“
Okrem trénerského samovzdelávania patríte medzi poslucháčov usilujúcich sa o získanie trénerskej A-licencie. Ako pokračuje vaše trénerské štúdium?
„Práve teraz som na ceste do Senca, čaká ma písomná skúška. Máme teraz piaty blok výučby. Mali by sme to ukončiť niekedy v zime. Potom by som chcel ísť na štúdium UEFA goalkeeper licencie, čo predstavuje najvyššiu formu vzdelania pre trénerov brankárov. Každý rok však nie je dostatočný počet záujemcov na to, aby sa otvoril ročník. Vyzerá to tak, že na budúcu jar sa nás nazbiera dostatok a budem môcť pokračovať v štúdiu.“
Andrejovi Fišanovi ďakujeme za šesť rokov, počas ktorých odvádzal v našom klube fantastické služby. Veríme, že sa jeho cesty v budúcnosti spoja opäť aj so zeleno-bielymi farbami.