V roku 2020 sme si pripomenuli storočnicu skalického futbalu. Okrúhle výročie je dobrou príležitosťou na to, aby si pripomenuli niekoľko udalostí a faktov.
Futbal v Skalici sa rozmohol v rokoch 1918 - 1921 predovšetkým zásluhou stykov so susednou Moravou nepochybne pod vplyvom vzniku Československa. V tomto období hral za Skalicu i (neskôr národný umelec) Janko Blaho, keď za pomoci otca dr. Pavla Blaha sa udržovali veľmi dobré styky s Moravou, ktoré v mnohom pomohli rozvoju tohto športu. Prvé zápasy sa hrali s Luhačovicami. V tom čase sa hrávalo na ihrisku pri železničnej stanici, neskôr to bolo ihrisko na Trávnikoch a tiež pri Hájku. Zápasy boli časté a spájali sa s kultúrnymi programami. Vtedy hrávali v Skalici: Ujhély, Klein, Šafařík, Blaško, neskoršie R. Macháček, bratia Fišlovci. Prvým predsedom ŠK Skalica bol Liška, neskôr obetaví funkcionári Praskač, Tomík, Macháček a Gajdúšek.
6. apríla 1921 sa konala ustanovujúca schôdza Športového klubu v hoteli a 4. júna toho istého rokusa uskutočnilo ustanovujúce valnézhromaždenie. V roku 1924 boli vynaložené veľké investície do ihriska, ktoré ŠK užíval. V tom čase sa už hrávalo veľa zápasov v Skalici i mimo nej. Druhý diel skalickej kroniky z tohto obdobia zachytil aj takéto údaje: „V Skalici sa vytvoril rad športových fanúšikov, ktorí nevynechali jediného utkania a ktorí aspoň krikom pomáhali domácim, ba niektorí sa tak vžili do zápasu, že šermovali rukami a aj nohama v kritických situáciách a ohrožovali tak vedľa stojacích“. Spomínaná kronika tiež uvádza, že v týchto rokoch sa síce futbal hral, Športový klub existoval, ale nemal pevnú organizáciu. Asi z toho dôvodu sa udiala zaujímavá vec, keď 24. júla 1929 sa konala opäť ustanovujúca schôdza. Predsedom klubu bol v tom čase Srb, podpredsedom Engliš, jednateľom Šablatúra.
V rokoch 1927 až 1934 sa udržiavali veľmi čulé styky s rakúskymi celkami. Skalická jedenástka ŠK bola v tom čase veľmi dobrá a hrali v nej futbalisti z celého okolia, hlavne z Holíča, Hodonína a Strážnice: bratia Chalúpkovci, Polda, Čavaňák, Buchta, Vanek, Veselý, Dr. Kali, Žiška prezývaný Bulla, Szabo. Veselý sa presťahoval do Ameriky, kde tiež úspešne hral futbal. Vtedy sa hralo na novom ihrisku u Hájku, no v dôsledku finančnej krízy sa muselo ihrisko predať a klub sa presťahoval na Trávniky. Tam sa hralo až do roku 1955. Bolo to však ihrisko nevyhovujúce, neupravované, ťažké a kamenisté. Hralo sa na ňom veľmi ťažko a dokonca cez neho viedla cesta.
V Skalici a okolí bolo v tom čase veľa mladých ľudí, ktorí sa venovali futbalu a aj ich nadšením sa za dva roky stal skalický ŠK známy na celom západnom Slovensku a aj na Morave. Povestné a navštevované boli napríklad futbalové súboje s Malackami. Skalickí futbalisti boli všade vítaní a stávalo sa, že po zápasoch boli pre hráčov usporiadané uvítacie večierky. Dialo sa tak napríklad v Bzenci, kde tamojší Slovan pozýval hráčov zo Skalice na zápasy každoročne. Návštevy na zápasoch boli slušné - zišlo sa na nich aj 600 ľudí. Postupne bol však zavedený systém platenia hráčov, čo klub priviedlo k úplnému úpadku. Nájomca vypovedal klubu zmluvu na ihrisko, funkcionári, ktorí toto spôsobili odstúpili a ostala iba hŕstka verných, ktorí sa snažili klub udržať.
foto: Najstaršie skalické mančafty na ihrisku "u stodol".
Futbal v Skalici sa rozmohol v rokoch 1918 - 1921 predovšetkým zásluhou stykov so susednou Moravou nepochybne pod vplyvom vzniku Československa. V tomto období hral za Skalicu i (neskôr národný umelec) Janko Blaho, keď za pomoci otca dr. Pavla Blaha sa udržovali veľmi dobré styky s Moravou, ktoré v mnohom pomohli rozvoju tohto športu. Prvé zápasy sa hrali s Luhačovicami. V tom čase sa hrávalo na ihrisku pri železničnej stanici, neskôr to bolo ihrisko na Trávnikoch a tiež pri Hájku. Zápasy boli časté a spájali sa s kultúrnymi programami. Vtedy hrávali v Skalici: Ujhély, Klein, Šafařík, Blaško, neskoršie R. Macháček, bratia Fišlovci. Prvým predsedom ŠK Skalica bol Liška, neskôr obetaví funkcionári Praskač, Tomík, Macháček a Gajdúšek.
6. apríla 1921 sa konala ustanovujúca schôdza Športového klubu v hoteli a 4. júna toho istého rokusa uskutočnilo ustanovujúce valnézhromaždenie. V roku 1924 boli vynaložené veľké investície do ihriska, ktoré ŠK užíval. V tom čase sa už hrávalo veľa zápasov v Skalici i mimo nej. Druhý diel skalickej kroniky z tohto obdobia zachytil aj takéto údaje: „V Skalici sa vytvoril rad športových fanúšikov, ktorí nevynechali jediného utkania a ktorí aspoň krikom pomáhali domácim, ba niektorí sa tak vžili do zápasu, že šermovali rukami a aj nohama v kritických situáciách a ohrožovali tak vedľa stojacích“. Spomínaná kronika tiež uvádza, že v týchto rokoch sa síce futbal hral, Športový klub existoval, ale nemal pevnú organizáciu. Asi z toho dôvodu sa udiala zaujímavá vec, keď 24. júla 1929 sa konala opäť ustanovujúca schôdza. Predsedom klubu bol v tom čase Srb, podpredsedom Engliš, jednateľom Šablatúra.
V rokoch 1927 až 1934 sa udržiavali veľmi čulé styky s rakúskymi celkami. Skalická jedenástka ŠK bola v tom čase veľmi dobrá a hrali v nej futbalisti z celého okolia, hlavne z Holíča, Hodonína a Strážnice: bratia Chalúpkovci, Polda, Čavaňák, Buchta, Vanek, Veselý, Dr. Kali, Žiška prezývaný Bulla, Szabo. Veselý sa presťahoval do Ameriky, kde tiež úspešne hral futbal. Vtedy sa hralo na novom ihrisku u Hájku, no v dôsledku finančnej krízy sa muselo ihrisko predať a klub sa presťahoval na Trávniky. Tam sa hralo až do roku 1955. Bolo to však ihrisko nevyhovujúce, neupravované, ťažké a kamenisté. Hralo sa na ňom veľmi ťažko a dokonca cez neho viedla cesta.
V Skalici a okolí bolo v tom čase veľa mladých ľudí, ktorí sa venovali futbalu a aj ich nadšením sa za dva roky stal skalický ŠK známy na celom západnom Slovensku a aj na Morave. Povestné a navštevované boli napríklad futbalové súboje s Malackami. Skalickí futbalisti boli všade vítaní a stávalo sa, že po zápasoch boli pre hráčov usporiadané uvítacie večierky. Dialo sa tak napríklad v Bzenci, kde tamojší Slovan pozýval hráčov zo Skalice na zápasy každoročne. Návštevy na zápasoch boli slušné - zišlo sa na nich aj 600 ľudí. Postupne bol však zavedený systém platenia hráčov, čo klub priviedlo k úplnému úpadku. Nájomca vypovedal klubu zmluvu na ihrisko, funkcionári, ktorí toto spôsobili odstúpili a ostala iba hŕstka verných, ktorí sa snažili klub udržať.
foto: Najstaršie skalické mančafty na ihrisku "u stodol".
