Tento víkend sme hostili na domácom ihrisku posledný tím súťaže FC Košice, ktorý má zatiaľ na konte len jediný bod. Naše tretie domáce víťazstvo v rade sa však nerodilo ľahko, čo len potvrdilo vyrovnanosť a súťaživosť druhej ligy a to, že žiadny z tímov tam nie je len pre parádu. 

Prvá šanca na gól prišla už v 6. minúte, kedy sa jeden z našich hráčov ocitol pod tlakom Košičanov a v snahe udržať loptu na našich kopačkách sa pokúsil o malú domov, prehnal to však so silou, čím zaskočil Maťa Junasa. Lopta však našťastie skončila iba na tyči a následne sa nám podarilo loptu odkopnúť a uhasiť tak nebezpečenstvo. Po tejto nešťastnej, no úsmevnej situácii sa nám naskytla príležitosť ohroziť bránu Pulena po rohovom kope z 15. minúty, pozorný brankár Košíc však center vyboxoval skôr, ako sa k nemu dostal jeden z našich hráčov pripravených v šestnástke. Hráči FC Košice výborne bránili väčšinu prvého polčasu a cez ich zhustenú obranu sa nám len veľmi ťažko presadzovalo. V 41. minúte však prišiel slušný pokus od Martina Nagya, cez ktorého smerovala väčšina akcií v prvom polčase a prízemným centrom z kraja veľkého vápna sa snažil nájsť jedného z trojice Haša, Blažek, Popović, ale center nenašiel adresáta. Dve minúty na to sa v strede ihriska dostal k lopte kanonier Roman Haša a z tridsiatich metrov vyslal prudkú, dobre mierenú prízemnú strelu k tyči a prekonal tak brankára hostí a následne s rukami nad hlavou v tvare srdca bežal oslavovať svoj piaty strelený gól pred hlavnú tribúnu.

Do druhého polčasu vbehli aktívnejšie Košičania, motivovaní snahou vyrovnať a výborným pressingom nútili našu obrannú štvoricu k nakopávaným loptám, tie však zachytávala pozorná obrana Košíc. V 55. minúte náš súper zahrával priamy kop z kraja veľkého vápna, no centrovaná lopta si nenašla cestu k hlavám košických útočníkov a nebezpečenstvo tak bolo opäť odvrátené. Podobná situácia sa naskytla aj pre nás, kedy po faule na Popovića v 62. minúte odcentroval loptu do šestnástky Opiela, ani tento pokus si však nenašiel cestu medzi tri tyče Košičanov a stále sme tak viedli najtesnejším rozdielom 1:0. V 75. minúte, opäť po štandardke, sme sa dostali k druhej strele zápasu, delovku jedného z našich hráčov však vytečoval nad bránu iný z našich útočiacich hráčov.

Posledných desať minút patrilo jednoznačne tímu z východu Slovenska. Najprv sa na Maťa Junasa rútil útočiaci hráč pod tlakom našich stopérov, dokázal však zakončiť, no bravúrny Junas jeho strelu vykopol na roh. Lodivod nášho mužstva, Jozef Kostelník, sa snažil rozbiť tlak striedaním a v 85. minúte poslal do hry Pospíšila namiesto Blažka. Poslednú šancu skorigovať výsledok mali Košičania v nadstavenom čase, kedy spoza veľkého vápna vyslal prízemnú strelu jeden z útočníkov súpera a Junas ju najprv vyrazil trochu nešťastne pred seba, čím dal príležitosť dorážajúcim útočníkom, no aj následnú dorážku vyrazil a udržal tak druhé čisté konto v sezóne.

Naše štvrté víťazstvo sa nerodilo ľahko, no je dobrým znamením, že aj keď sa hráčom v poli veľmi nedarilo, mužstvo si na plecia vyložia hráči ako Roman Haša, ktorý dokáže vsietiť takmer z každej pozície a Martin Junas, pozorný a svižný gólman, ktorý sa prekonáva len veľmi obtiažne. 

Jozef Kostelník (tréner MFK Skalica): „To, čo som čakal, sa aj potvrdilo. Prišlo jedno vážne mužstvo a to postavenie v tabuľke je klamné a nezodpovedá tomu a je len otázka času, kedy sa Košice chytia a pôjdu hore. Dnes to bol pre nás veľmi ťažký zápas, oni veľmi dobre bránili.“

„V druhom polčase nám už trošku dochádzali sily, pretože sme minulý týždeň odohrali ťažký zápas v Poprade a v stredu sme hrali ďalší zápas a dnes sme dosiahli naozaj veľké víťazstvo.“

„Máme ešte stále čo zlepšovať , som pri tíme len dva mesiace a mužstvo sa buduje dlhšiu dobu, je to dlhodobý proces a ja som len rád, že sme po Podbrezovej a Poprade porazili ďalšie vážne mužstvo.“