Mášik sa teší z každej minúty na ihrisku: Od spoluhráčov sa môžem veľa naučiť
Prechod z dorasteneckej kategórie k mužom nie je prechádzka ružovou záhradou. Presviedča sa o tom aj Martin Mášik, ktorý sa však s nástrahami mužského futbalu vysporadúva viac ako statočne. Doteraz zasiahol, či už z lavičky, alebo v základnej zostave, do všetkých šestnástich súťažných zápasov sezóny.
„Potvrdzujem, prechod je skutočne náročný, preto som rád, že som dostal šancu v Skalici u mužov. Snažím sa jej chopiť čo najpevnejšie. Dorastenecký futbal sa so seniorským ani nedá porovnávať. Rozdiely sú v rýchlosti, agresivite. Skrátka, je to úplne iný futbal, oveľa taktickejší,“ prezradil nám 19-ročný futbalista. Okrem iného vníma silnejší záujem médií, takže z toho pohľadu je dôležitá aj mentálna stránka: „V doraste sa futbal hrá ešte pre zábavu, skôr ako koníček. Tu je to už úplne iné, sme sledovaní zo strany ľudí, médií. V tomto je veľký rozdiel.“
Väčšinu z mládežníckych rokov strávil v senickom drese: „Bol som tam až do kategórie U-17. Potom som prišiel do staršieho dorastu do Skalice, kde som oba roky strávil pod vedením trénera Dojčana. On ma viedol aj predtým v Senici a zavolal ma potom do Skalice. V mládežníckych kategóriách, počas pôsobenia v Senici, mi dal najviac asi Rudo Bílý. Bol výborný človek a tréner, vedel človeka dobre namotivovať. Potom nasledoval tréner Hutta, neskôr sa mi striedali po roku ďalší tréneri. Od každého sa dá niečo nové naučiť a zobrať do kariéry.“
Prevažnú časť doterajšej kariéry strávil na pozícii defenzívneho stredopoliara, počas vlaňajšej sezóny však nastupoval skôr na krídle. Novú pozíciu obhospodaroval aj v našom tíme, až do kartového trestu Opielu. V tomto čase nastupoval po boku Martina Nagya, v strede zálohy. „Na tejto pozícii sa cítim lepšie, keďže som na nej hrával odmalička. Avšak, aj na krídelnú pozíciu som si počas vlaňajška už zvykol, takže nastúpim tam, kde ma tréner postaví,“ skonštatoval Mášik, ktorého sme podpichli, či sa z neho stáva nový univerzál, typu Lukáša Hlavatoviča: „(Úsmev) Určite by som raz chcel ísť jeho šľapajách, ale ešte je predo mnou veľa práce. Nie je vôbec ľahké napodobniť Backyho univerzálnosť, lebo on skutočne zahrá všade. Možno aj na hrote.“
V tejto sezóne zasiahol Mášik do všetkých šestnástich súťažných zápasov. „Nečakal som, že budem zasahovať do každého zápasu, či už z lavičky alebo v základe. Som za tieto príležitosti veľmi rád. Nie každý mladý má takúto šancu.“ Jeho prvoradou métou je naplno sa etablovať v prvom tíme: „Som prvý rok pri mužoch a preto som rád za každú minútu strávenú na ihrisku. Na svojom poste mám najlepších hráčov v lige, od ktorých sa môžem veľa naučiť.“ Sympatického futbalistu volajú všetci naokolo Emil. „Táto prezývka mi prischla od trénera Bílého. Asi sme mali v tíme veľa Martinov a preto mi dal prezývku Emil. Uchytilo sa to a už mi nikto inak nepovie.“
„Potvrdzujem, prechod je skutočne náročný, preto som rád, že som dostal šancu v Skalici u mužov. Snažím sa jej chopiť čo najpevnejšie. Dorastenecký futbal sa so seniorským ani nedá porovnávať. Rozdiely sú v rýchlosti, agresivite. Skrátka, je to úplne iný futbal, oveľa taktickejší,“ prezradil nám 19-ročný futbalista. Okrem iného vníma silnejší záujem médií, takže z toho pohľadu je dôležitá aj mentálna stránka: „V doraste sa futbal hrá ešte pre zábavu, skôr ako koníček. Tu je to už úplne iné, sme sledovaní zo strany ľudí, médií. V tomto je veľký rozdiel.“
Väčšinu z mládežníckych rokov strávil v senickom drese: „Bol som tam až do kategórie U-17. Potom som prišiel do staršieho dorastu do Skalice, kde som oba roky strávil pod vedením trénera Dojčana. On ma viedol aj predtým v Senici a zavolal ma potom do Skalice. V mládežníckych kategóriách, počas pôsobenia v Senici, mi dal najviac asi Rudo Bílý. Bol výborný človek a tréner, vedel človeka dobre namotivovať. Potom nasledoval tréner Hutta, neskôr sa mi striedali po roku ďalší tréneri. Od každého sa dá niečo nové naučiť a zobrať do kariéry.“
Prevažnú časť doterajšej kariéry strávil na pozícii defenzívneho stredopoliara, počas vlaňajšej sezóny však nastupoval skôr na krídle. Novú pozíciu obhospodaroval aj v našom tíme, až do kartového trestu Opielu. V tomto čase nastupoval po boku Martina Nagya, v strede zálohy. „Na tejto pozícii sa cítim lepšie, keďže som na nej hrával odmalička. Avšak, aj na krídelnú pozíciu som si počas vlaňajška už zvykol, takže nastúpim tam, kde ma tréner postaví,“ skonštatoval Mášik, ktorého sme podpichli, či sa z neho stáva nový univerzál, typu Lukáša Hlavatoviča: „(Úsmev) Určite by som raz chcel ísť jeho šľapajách, ale ešte je predo mnou veľa práce. Nie je vôbec ľahké napodobniť Backyho univerzálnosť, lebo on skutočne zahrá všade. Možno aj na hrote.“
V tejto sezóne zasiahol Mášik do všetkých šestnástich súťažných zápasov. „Nečakal som, že budem zasahovať do každého zápasu, či už z lavičky alebo v základe. Som za tieto príležitosti veľmi rád. Nie každý mladý má takúto šancu.“ Jeho prvoradou métou je naplno sa etablovať v prvom tíme: „Som prvý rok pri mužoch a preto som rád za každú minútu strávenú na ihrisku. Na svojom poste mám najlepších hráčov v lige, od ktorých sa môžem veľa naučiť.“ Sympatického futbalistu volajú všetci naokolo Emil. „Táto prezývka mi prischla od trénera Bílého. Asi sme mali v tíme veľa Martinov a preto mi dal prezývku Emil. Uchytilo sa to a už mi nikto inak nepovie.“