Karol Dobiaš prišiel do Skalice aj napriek dvom zlomeným rebrám (1. časť)
Legendárny Karol Dobiaš nezostal svojej povesti skvelého rozprávača nič dlžný. Hoci prišiel do Skalice prvý raz v živote, cítil sa tu ako doma, čo dokumentujú aj jeho odpovede v prvej časti rozhovoru, ktorý vám prinášame.
Ako sa máte? „Všetko je v poriadku, ale pred tromi týždňami som hral v Albrechticiach u Opavy futbal. Prebral som si loptu a padol som na trávnik. Bez cudzieho zavinenia, lebo mám sedemdesiat rokov... Zlomil som si dve rebrá, deviatku a desiatku. Ešte bude trvať dva mesiace, aby som bol úplne v poriadku.“
Takže si musíte dávať pozor pri kýchaní a kašľaní? „Bránim sa, aby som nekýchal a nekašľal. Keď sa mi chce kašľať, radšej sa napijem vody, keď kýchnem, tak nejdem na plný "kych", aby ma to tak nepichlo.“
Pravidelne chodíte hrávať futbal na exhibície? „Chodil som, ale teraz musia všetci zabudnúť moje telefónne číslo, lebo futbal už hrať nechcem. Len besedy, autogramiáda a karty. Tam som k dispozícii, futbal nie (smiech).“
Už ste boli niekedy v Skalici? „Som tu prvý raz. Cestoval som sem z Trnavy, keďže som bol predtým na zápase Spartaka proti Anderlechtu. Šiel som cez Radošovce a pred hlavným vchodom ma na skalickom štadióne čakal pán manažér Lím.“
Aj keď už dlhé roky žijete v Prahe, máte stále peknú slovenčinu. „Musím s vami komunikovať slovensky, nebudem tu "blábolať" česky (smiech).“
Tak potom môžeme skúsiť kompromis, záhoráčtina je taký mix medzi češtinou a slovenčinou. „To nie, záhorácky vôbec neviem. Len počúvam vtipy, že v Malackách policajt chytil opitého vodiča a hovorí mu: ‚Pán šofér, prešli ste cez plnú čiaru‘. A ten mu odpovie: ‚A co pukua?‘”
Keď ste už hovorili o tom, že vo štvrtok ste boli na zápase Trnavy. Čo hovoríte na jej víťazstvo 1:0 nad Anderlechtom Brusel? „Pred 46 rokmi som hral za Spartak proti Anderlechtu a skončilo sa to tiež 1:0. Na štadióne som vo štvrtok stretol jedného z najlepších futbalistov Anderlechtu v histórii, volá sa Paul van Himst. Keď on hrával za Anderlecht, ja som proti nemu nastupoval za Lokeren. Ku koncu kariéry som sa totiž dostal do Belgicka. A keďže viem ešte trochu flámsky, prihovoril som sa mu v tejto reči.“
Teraz bol asi Spartak v oveľa ťažšej pozícii, ako vy v slávnych časoch Trnavy... „V tej dobe sme mali vynikajúci mančaft. Prvý polčas nebol tentoraz veľmi dobrý, ale ani hostia sa nevedeli presadiť a vystreliť. O desať rokov sa nebude nikto pýtať, ako ste hrali. Dôležitý je výsledok.“
Vy ste si v drese Trnavy pripísali na svoje konto päť majstrovských titulov, účasť v semifinále Európskeho pohára majstrov (predchodcovi Ligy majstrov) a dvakrát ste sa dostali v tejto súťaži medzi najlepšiu osmičku. Ako si spomínate na tieto časy? „Registrujem najmä semifinálový zápas proti Ajaxu. Tam sme prehrali 0:3, doma sme viedli 2:0. Nakopli sme Johana Cruyffa, toho museli vyniesť preč z trávnika a boli sme potom na koni. Bol to jeden z mojich najlepších zápasov. Jazdil som po pravej strane. Tesne pred koncom sme sa traja rútili na súperovu bránu, ale Jožko Adamec kopol ľavou nohou vedľa. Teraz mu vždy hovorím: ‚Hatrlko, prečo si mi neprihral? Bol by som dal do prázdnej brány gól. A on mi odpovedá: ‚Patinko, možno by si ho nedal.’ Bolo by 3:0 a mohli sme ísť do finále…“
KTO JE KAROL DOBIAŠ:
Rodák z Handlovej patrí medzi prvých jedenásť hráčov, ktorí boli uvedení do Siene slávy slovenského futbalu. Jeho klubová kariéra sa spája najmä s trnavským Spartakom a reprezentačným dresom Československa.
Do prvého tímu červeno-čiernych ho vytiahol legendárny tréner Anton Malatinský. Karol Dobiaš obľuboval najmä hru pravou nohou, pričom spolu s ďalšími legendami slovenského futbalu (Adamcom či Kunom) sa v drese Trnavy tešil z piatich majstrovských titulov, ku ktorým pridal aj tri pohárové úspechy. Okrem toho sa v roku 1969 prebojovali do semifinále Európskeho pohára majstrov (predchodca terajšej Ligy majstrov), kde stroskotali na Ajaxe Amsterdam.
Karol Dobiaš sa tešil v reprezentačnom drese zo zisku titulu majstra Európy. Stalo sa tak v roku 1976, pričom vo finálovom zápase sa podieľal na titule jedným presným zásahom. Po priamom kope sa na neho usmialo šťastie po pokuse zo strednej vzdialenosti. Gól strelil ľavou nohou, o ktorej sa vždy vyjadroval, že ju má len na podopieranie... Zaujímavosťou tohto titulu je, že v reprezentácii Československa sa zo zisku európskeho primátu tešil v obkolesení ďalších siedmich Slovákov, ktorí nastúpili v základnej zostave!
Po skončení kariéry sa mu dostalo veľkej pocty, keď ho vyhlásili za tretieho najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia. Pred ním skončil už len Ján Popluhár a klubový spoluhráč z Trnavy Jozef Adamec. V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 344 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemians Praha. Strelil 28 gólov, z toho deväť za pražskú "Bohemku". Dlhé roky už žije s manželkou Alicou v Prahe. Spolu majú dvoch synov. V Trnave pôsobil v sezóne 2011/12 ako konzultant trénera Pavla Hoftycha.
Ako sa máte?
„Všetko je v poriadku, ale pred tromi týždňami som hral v Albrechticiach u Opavy futbal. Prebral som si loptu a padol som na trávnik. Bez cudzieho zavinenia, lebo mám sedemdesiat rokov... Zlomil som si dve rebrá, deviatku a desiatku. Ešte bude trvať dva mesiace, aby som bol úplne v poriadku.“
Takže si musíte dávať pozor pri kýchaní a kašľaní?
„Bránim sa, aby som nekýchal a nekašľal. Keď sa mi chce kašľať, radšej sa napijem vody, keď kýchnem, tak nejdem na plný "kych", aby ma to tak nepichlo.“
Pravidelne chodíte hrávať futbal na exhibície?
„Chodil som, ale teraz musia všetci zabudnúť moje telefónne číslo, lebo futbal už hrať nechcem. Len besedy, autogramiáda a karty. Tam som k dispozícii, futbal nie (smiech).“
Už ste boli niekedy v Skalici?
„Som tu prvý raz. Cestoval som sem z Trnavy, keďže som bol predtým na zápase Spartaka proti Anderlechtu. Šiel som cez Radošovce a pred hlavným vchodom ma na skalickom štadióne čakal pán manažér Lím.“
Aj keď už dlhé roky žijete v Prahe, máte stále peknú slovenčinu.
„Musím s vami komunikovať slovensky, nebudem tu "blábolať" česky (smiech).“
Tak potom môžeme skúsiť kompromis, záhoráčtina je taký mix medzi češtinou a slovenčinou.
„To nie, záhorácky vôbec neviem. Len počúvam vtipy, že v Malackách policajt chytil opitého vodiča a hovorí mu: ‚Pán šofér, prešli ste cez plnú čiaru‘. A ten mu odpovie: ‚A co pukua?‘”
Keď ste už hovorili o tom, že vo štvrtok ste boli na zápase Trnavy. Čo hovoríte na jej víťazstvo 1:0 nad Anderlechtom Brusel?
„Pred 46 rokmi som hral za Spartak proti Anderlechtu a skončilo sa to tiež 1:0. Na štadióne som vo štvrtok stretol jedného z najlepších futbalistov Anderlechtu v histórii, volá sa Paul van Himst. Keď on hrával za Anderlecht, ja som proti nemu nastupoval za Lokeren. Ku koncu kariéry som sa totiž dostal do Belgicka. A keďže viem ešte trochu flámsky, prihovoril som sa mu v tejto reči.“
Teraz bol asi Spartak v oveľa ťažšej pozícii, ako vy v slávnych časoch Trnavy...
„V tej dobe sme mali vynikajúci mančaft. Prvý polčas nebol tentoraz veľmi dobrý, ale ani hostia sa nevedeli presadiť a vystreliť. O desať rokov sa nebude nikto pýtať, ako ste hrali. Dôležitý je výsledok.“
Vy ste si v drese Trnavy pripísali na svoje konto päť majstrovských titulov, účasť v semifinále Európskeho pohára majstrov (predchodcovi Ligy majstrov) a dvakrát ste sa dostali v tejto súťaži medzi najlepšiu osmičku. Ako si spomínate na tieto časy?
„Registrujem najmä semifinálový zápas proti Ajaxu. Tam sme prehrali 0:3, doma sme viedli 2:0. Nakopli sme Johana Cruyffa, toho museli vyniesť preč z trávnika a boli sme potom na koni. Bol to jeden z mojich najlepších zápasov. Jazdil som po pravej strane. Tesne pred koncom sme sa traja rútili na súperovu bránu, ale Jožko Adamec kopol ľavou nohou vedľa. Teraz mu vždy hovorím: ‚Hatrlko, prečo si mi neprihral? Bol by som dal do prázdnej brány gól. A on mi odpovedá: ‚Patinko, možno by si ho nedal.’ Bolo by 3:0 a mohli sme ísť do finále…“
KTO JE KAROL DOBIAŠ:
Rodák z Handlovej patrí medzi prvých jedenásť hráčov, ktorí boli uvedení do Siene slávy slovenského futbalu. Jeho klubová kariéra sa spája najmä s trnavským Spartakom a reprezentačným dresom Československa.
Do prvého tímu červeno-čiernych ho vytiahol legendárny tréner Anton Malatinský. Karol Dobiaš obľuboval najmä hru pravou nohou, pričom spolu s ďalšími legendami slovenského futbalu (Adamcom či Kunom) sa v drese Trnavy tešil z piatich majstrovských titulov, ku ktorým pridal aj tri pohárové úspechy. Okrem toho sa v roku 1969 prebojovali do semifinále Európskeho pohára majstrov (predchodca terajšej Ligy majstrov), kde stroskotali na Ajaxe Amsterdam.
Karol Dobiaš sa tešil v reprezentačnom drese zo zisku titulu majstra Európy. Stalo sa tak v roku 1976, pričom vo finálovom zápase sa podieľal na titule jedným presným zásahom. Po priamom kope sa na neho usmialo šťastie po pokuse zo strednej vzdialenosti. Gól strelil ľavou nohou, o ktorej sa vždy vyjadroval, že ju má len na podopieranie... Zaujímavosťou tohto titulu je, že v reprezentácii Československa sa zo zisku európskeho primátu tešil v obkolesení ďalších siedmich Slovákov, ktorí nastúpili v základnej zostave!
Po skončení kariéry sa mu dostalo veľkej pocty, keď ho vyhlásili za tretieho najlepšieho futbalistu Slovenska 20. storočia. Pred ním skončil už len Ján Popluhár a klubový spoluhráč z Trnavy Jozef Adamec. V najvyššej československej súťaži odohral celkovo 344 zápasov, z toho 277 v drese Trnavy a 67 v zeleno-bielom drese Bohemians Praha. Strelil 28 gólov, z toho deväť za pražskú "Bohemku". Dlhé roky už žije s manželkou Alicou v Prahe. Spolu majú dvoch synov. V Trnave pôsobil v sezóne 2011/12 ako konzultant trénera Pavla Hoftycha.