31-ročný obranca Oliver Podhorin prišiel do skalického klubu ako jedna z posíl pred minulou sezónou. Začiatkom tohto ročníka podpísal novú zmluvu až do roku 2025.

V lige sa blysol už dvomi presnými zásahmi, čo je na obrancu slušná bilancia, obzvlášť, keď Skalica dala zatiaľ len päť gólov. Futbalovo vyrastal v Michalovciach, proti ktorým sa onedlho postaví na skalickom Letňáku.

V skalickom drese máš za sebou prvú sezónu, po ktorej nám patrilo v tabuľke 8. miesto. Aká bola po individálnej aj tímovej stránke?

Vzhľadom na naše konečné postavenie v tabuľke bola celkom úspešná. Rozhodne bola náročná, ale všetci sme si užívali hlavne jej pekné momenty. Spolu sme vyhrávali, aj prehrávali, delili sme sa o krásne emócie s fanúšikmi. Po návrate Skalice do najvyššej súťaže sme sa všetci snažili najmä o to, aby sme si tento status udržali aj naďalej, čo sa nám podarilo.

Po individuálnej stránke pre mňa bola sezóna rozdelená na dve časti. V druhej polovici som nedostával toľko príležitostí v základnej zostave, ale mužstvo "šľapalo" a nebol nejaký radikálny dôvod meniť niečo, čo fungovalo. Vždy, keď som bol na ihrisku, snažil som sa odovzdať tam maximum.

Už si niečo málo načrtol, ale aké podmienky a kolektív si v Skalici našiel?

Od začiatku som bol veľmi milo prekvapený podmienkami v Skalici. Samozrejme, sú veci, ktoré môžu byť ešte lepšie, ale na všetko treba čas a trpezlivosť. Kolektív je úplne skvelý. Som nesmierne rád, že ma chlapci okamžite prijali. Bežné športové nedorozumenia si vždy vieme chlapsky vydiskutovať, navzájom sa rešpektujeme a snažíme sa potiahnuť sa navzájom tým správnym smerom.

Pochádzaš z východu. Dá sa povedať, že v Skalici si sa s rodinou udomácnil? Ako sa ti páči tento región?

Už som bol raz na Záhorí, keď som sezónu 2017/18 strávil v Senici, takže tento región pre mňa nebol neznámy. Skalicu úprimne vnímame s rodinou ako náš druhý domov. Cítime sa tu veľmi dobre. Syn Matteo tu navštevuje aj jasličky, takže on bude mať záhorácku kultúru v krvi od malička (smiech).

Pred Skalicou si pôsobil v Poľsku, konkrétne v Resovia Rzesów, ktorá hrá aktuálne 1. ligu, ale ty si v ich drese vtedy hral druhú najvyššiu poľskú súťaž. Aká je poľská liga a jej fanúšikovia? Prekvapila ťa niečím úroveň druhej najvyššej poľskej ligy?

Poľsko je futbalová krajina a na obe sezóny, ktoré som tam strávil, spomínam v najlepšom. Futbal som si tam užíval, klubizmus je tam obrovský. Oddanosť ľudí ku klubom je naozaj veľmi inšpiratívna.

Samozrejme, boli aj situácie, ktoré neboli úplne bezpečné a občas hraničili až s fanatizmom, ale väčšinou to nikdy neprerástlo do niečoho vážneho. Úroveň ligy bola kvalitná, je to extrémne silová súťaž a musel som tomu prispôsobiť aj svoje nastavenie.

Prečo si sa rozhodol pre túto výzvu v 2. poľskej lige, navyše v tíme, ktorý sa v tom období zachraňoval v súťaži? Dá sa povedať, že si potreboval zmenu po nevydarenom angažmáne v Nitre?

Bolo to presne tak. Po náročnom období v Nitre som potreboval zmenu. Keďže synček mal počas tohto obdobia necelé dva týždne, nechcel som vystaviť rodinu nejakej extrémnej zmene krajiny. Poľsko mi teda padlo vhod, aj čo sa týka rodinnej logistiky, ale aj podmienok, ktoré mi klub ponúkol. V danom momente sa to javilo ako najlepšia možnosť.

Po Poľsku si sa rozhodol pre návrat na Slovensko. Aká bola tvoja cesta na Záhorie?

Záujem o moje služby prejavil tréner Juraj Jarábek a jeho realizačný tím. Na základe tohto mi predostrel môj agent Michal Holeščák finálnu ponuku, ktorá bola na dve sezóny. Skladal sa tu veľmi slušný tím a v neposlednom rade som chcel dopriať trošku dlhšie stráveného času na jednom mieste mojej rodine.

Je to pre môjho syna už štvrtý domov v jeho dvoch rokoch a cítil som, že nám padne vhod trošku väčšia stabilita. V Poľsku sa podpisujú zmluvy zvyčajne na rok a človek nevie, čo sa po sezóne udeje. Bežne tam nastávajú veľké zmeny aj na základe toho, že z poľskej ligy vypadávajú a postupujú až tri mužstva.

Zo slovenských klubov si si prešiel Michalovcami, Senicou a Nitrou. Môžeš niektorý z nich označiť za „srdcový“ klub, na ktorý rád spomínaš?

Srdcovkou je pre mňa klub, ktorý má vychoval a kde som vyrastal, čiže z tohto pohľadu sú to Michalovce. V každom klube som sa však cítil dobre.

Z východu na západ. Ako sú známi svojim nárečím východniari, tak aj Záhoráci. Nebola medzi vami v kabíne občas jazyková beriéra?

Verím, že som svoj typicky východniarsky prízvuk dostal už rokmi strávenými mimo domu pod kontrolu (smiech), samozrejme som hrdý východniar. Záhorie mám ale skutočne rád. Občas sa nad ich “ríkaním” v duchu pousmejem. Na začiatku som sa skoro pri každej vete pozastavil, ale momentálne to už beriem ako prirodzenú súčasť každého dňa. Záhoráčtinu mám už v uchu (smiech).

Hráš v obrane. Vždy si hral v defenzíve alebo si skúšal aj iné posty? V čom možno vidíš tvoje prednosti na tento post?

Futbal som začínal hrať ako stredný záložník. Neskôr ma tréneri začali využívať skôr v obrane, kde som už ostal. Verím, že som pracovitý a poctivý hráč. Čo nemám “vo vienku” sa snažím tvrdo dotrénovať. Určite nie som typicky vysoký a silový typ stredného obrancu, ale o to sa snažím byť komplexnejší na ihrisku.

Vnímaš zápasy s Michalovcami ako špeciálne? V sobotu ťa jeden taký na Letňáku čaká...

Tieto zápasy už neberiem nejak špeciálne, ale vždy keď prídem do michalovského prostredia, rád si zaspomínam na časy v tomto drese. Vždy to bude klub, ktorý ma vychoval, a s ktorým sme vybojovali postup do najvyššej súťaže.

Zápas MFK Skalica - MFK Zemplín Michalovce sa odohrá 2. septembra o 18.00 h. Lístky TU