Obdobie 40. rokov bolo čiastočnou stagnáciou, pretože odpadol styk so susednou Moravou a rozvoj futbalu sa z pochopiteľných dôvodov zastavil.
Skalica, ležiaca v najodľahlejšej časti Záhoria, nemala možnosť športovo rásť. Vtedy viedli klub Gajdúšek, Šablatúra, Osvald, Okánik, Praskač. Ani v týchto ťažkých podmienkach však činnosť oddielu neustala. Klub mal stále v súťažiach, ktoré riadila Bratislavská futbalová asociácia, prvé mužstvo a dorast. Štát vtedy nútil oddiely premenovať sa na oddiely Hlinkovej gardy, no Skaličania odolávali a podarilo sa udržať názov ŠK. Tiež sa ponechali tradičné farby bielu a zelenú. V tej dobe úspešne reprezentovali: I. Čech, P. Osvald, J. Kiška, E. Osvald, P. Pekar, J. Zavadil, Brdečka, Gajdúšek, E. Štefek, J. Machálek, T. Malík, J. Čech, Nemec, Ferenčák, Dr. F. Tomík, D. Prokeš.
Po roku 1945 sa začala písať nová história klubu. ŠK Skalica prešiel pod Sokol Tekla Skalica, ktorá finančne podporovala jeho činnosť. V tejto dobe veľmi obetavo pracovali vo výbore bratia Osvaldovci, Gajdúšek, Vašečka, Fleišík. Postupne už prestalo vyhovovať ihrisko na Trávnikoch. Po veľkom úsilí funkcionárov bola Skalica zaradená do výstavby 50 nových ihrísk v rámci celého Slovenska. V roku 1951 sa začal stavať športový areál aj s futbalovým ihriskom a krytou tribúnou.
Z okresnej súťaže prešlo prvé mužstvo až do krajského preboru (divízie) a hralo v nej od roku 1953 do 1955. Toto bol v tom čase najväčší úspech oddielu. V jedenástke vtedy hrávali: Pekar, Šátek, Nejedlík, Nemec, R. Tomík, Stúpal, Kollár, Mojík, Gajdúšek, Brdečka, Ferenčák, Pollák, Martinusík, Jursa, Kolacia, Škadra, Kubiš. Prácu v oddiele v tomto období riadili Gabáni, Slávik, Borčický, Hapl, Macháček. Neskôr to boli Šubin, Tomášek, Wolf, G. Štrba, Ferenčák, Vašečka a Zelenka. V tom čase bol trénerom mužstva Pavel Ivánek, ktorý predtým pôsobil vo vojenskej jedenástke. Táto jedenástka úspešne hrávala aj počas rokov 1953-57.
Divízia bola veľmi namáhavá a náročná súťaž. Svedčí o tom len stručný záznam o mužstvách, ktoré ju hrávali. Boli to okrem trenčianskych mužstiev (Dukla, Merina, Odeva, Spartak) i ďalšie známe západoslovenské celky: Slovan Bratislava B, Piešťany, Kablo Bratislava, Malacky, Sereď, D. Streda, Holíč. Hlavne zápasy so susedným Holíčom bývali vždy dramatické a mávali návštevy až tritisíc divákov z celého okolia. Holíč - Skalica, to bol neustály boj, rivalita dvoch rovnocenných súperov, ale vždy v medziach slušnosti.
Skalica, ležiaca v najodľahlejšej časti Záhoria, nemala možnosť športovo rásť. Vtedy viedli klub Gajdúšek, Šablatúra, Osvald, Okánik, Praskač. Ani v týchto ťažkých podmienkach však činnosť oddielu neustala. Klub mal stále v súťažiach, ktoré riadila Bratislavská futbalová asociácia, prvé mužstvo a dorast. Štát vtedy nútil oddiely premenovať sa na oddiely Hlinkovej gardy, no Skaličania odolávali a podarilo sa udržať názov ŠK. Tiež sa ponechali tradičné farby bielu a zelenú. V tej dobe úspešne reprezentovali: I. Čech, P. Osvald, J. Kiška, E. Osvald, P. Pekar, J. Zavadil, Brdečka, Gajdúšek, E. Štefek, J. Machálek, T. Malík, J. Čech, Nemec, Ferenčák, Dr. F. Tomík, D. Prokeš.
Po roku 1945 sa začala písať nová história klubu. ŠK Skalica prešiel pod Sokol Tekla Skalica, ktorá finančne podporovala jeho činnosť. V tejto dobe veľmi obetavo pracovali vo výbore bratia Osvaldovci, Gajdúšek, Vašečka, Fleišík. Postupne už prestalo vyhovovať ihrisko na Trávnikoch. Po veľkom úsilí funkcionárov bola Skalica zaradená do výstavby 50 nových ihrísk v rámci celého Slovenska. V roku 1951 sa začal stavať športový areál aj s futbalovým ihriskom a krytou tribúnou.
Z okresnej súťaže prešlo prvé mužstvo až do krajského preboru (divízie) a hralo v nej od roku 1953 do 1955. Toto bol v tom čase najväčší úspech oddielu. V jedenástke vtedy hrávali: Pekar, Šátek, Nejedlík, Nemec, R. Tomík, Stúpal, Kollár, Mojík, Gajdúšek, Brdečka, Ferenčák, Pollák, Martinusík, Jursa, Kolacia, Škadra, Kubiš. Prácu v oddiele v tomto období riadili Gabáni, Slávik, Borčický, Hapl, Macháček. Neskôr to boli Šubin, Tomášek, Wolf, G. Štrba, Ferenčák, Vašečka a Zelenka. V tom čase bol trénerom mužstva Pavel Ivánek, ktorý predtým pôsobil vo vojenskej jedenástke. Táto jedenástka úspešne hrávala aj počas rokov 1953-57.
Divízia bola veľmi namáhavá a náročná súťaž. Svedčí o tom len stručný záznam o mužstvách, ktoré ju hrávali. Boli to okrem trenčianskych mužstiev (Dukla, Merina, Odeva, Spartak) i ďalšie známe západoslovenské celky: Slovan Bratislava B, Piešťany, Kablo Bratislava, Malacky, Sereď, D. Streda, Holíč. Hlavne zápasy so susedným Holíčom bývali vždy dramatické a mávali návštevy až tritisíc divákov z celého okolia. Holíč - Skalica, to bol neustály boj, rivalita dvoch rovnocenných súperov, ale vždy v medziach slušnosti.foto: skalickí futbalisti "u stodol"