Je piatok ráno, na štadióne ešte panuje úplný pokoj, ľudia sa len presúvajú do práce, ale jeden človek už svedomito zarezáva. Je ním náš trávnikár Roman Zicho, ktorý prišiel už o siedmej ráno na „Letňák“, aby pripravil hlavnú plochu spolu s tréningovým ihriskom pre skalické tímy pripravujúce sa na najbližšie zápasy.
„Táto práca nemá striktne vymedzený osemhodinový pracovný čas, o trávnik sa treba starať prakticky celý deň. Musíte mať k tomu vzťah,“ začal rozprávať sympatický chlapík, ktorý sa zaodel do zeleno-bielych farieb pred tromi rokmi. Predtým sa dvadsať rokov staral o zelené plochy v Rohatci, kde aj býva. Svoje tréningové jednotky tam absolvovali viackrát skalické tímy. Zapáčila sa im kvalita tamojšieho trávnika, slovo dalo slovo a uskutočnil sa Zichov prestup na linke Rohatec – Skalica.
Láska k zelenému "pažitu" u neho začala prekvitať ešte v hráčskych časoch. Najmä v období, keď pôsobil v Hodoníne. „Hrával som zaň druhú ligu, prišiel som tam po vojenčine v Tábore. Býval som na štadióne a bol som v častom kontakte s tamojším trávnikárom. Ten vo mne zapálil lásku k tomuto remeslu.“
Mohlo by sa zdať, že pokosiť trávu nie je nič náročné, robíme to aj my pri našich príbytkoch. Na základe tejto skúsenosti musíme konštatovať, že je to skutočná veda. „Tak ako si robia tréneri svoje plány, to isté robíme aj my. Všetko musíme mať detailne naplánované. Samozrejme, vždy sa treba prispôsobiť najmä počasiu a aktuálnej situácii.“
Mimochodom, keď sme už u počasia, zložité chvíle zažívajú trávnikári najmä počas horúcich letných mesiacov. Rozprávať by o tom vedeli napríklad v Trnave, kde zelený koberec postihli plesne. „Je to skutočne náročné, lebo v lete je síce potrebné trávnik zalievať, ale treba nájsť správnu mieru, aby stihol aj vyschnúť. Problém to býva najmä na väčších štadiónoch, kde ihrisko lemujú vysoké tribúny a je náročné zabezpečiť cirkuláciu vzduchu,“ ozrejmil nám Zicho. Ideálna výška trávy počas horúcich dní je niečo pod tromi centimetrami. Na zápasoch je spravidla jej dĺžka dvojcentimetrová.
Starostlivosť o trávnik zďaleka nie je len o kosení, ale zahŕňa v sebe ďalšie množstvo činností. „Presne tak, každý mesiac ho musíme hĺbkovo prevzdušniť, aby sa dostali z koreňového systému preč škodliviny a aby sa tam dostal čerstvý vzduch. Potom je nutné trávnik zapieskovať, aby tráva lepšie dýchala. No a samozrejme k tomu všetkému patrí aj hnojenie. Najdôležitejší je pri tom všetkom dobrý podklad, ten dokáže veľmi uľahčiť prácu,“ hovorí rodák zo Sučian, kde začal robiť aj svoje prvé futbalové kroky. Čiernou morou v neskorom lete a začínajúcej jeseni sú pre neho dážďovky. Tie dokážu narobiť poriadnu neplechu...
„Nepotrpím si na slová chvály. Najväčšie zadosťučinenie zažívam, keď sú spokojní hráči a realizačný tím,“ povedal skromne Roman Zicho, ktorý nechýba na žiadnom domácom zápase nášho áčka: „Musím byť v pohotovosti. Raz sa stalo, že sa pred zápasom spustil silný lejak a biele čiary prestali byť vidieť. Nuž, musel som ich ísť namaľovať ešte raz. Po stretnutí spravidla strávim na ihrisku minimálne hodinku, keď dávam do poriadku vykopnuté steblá trávy, niektoré miesta vyplním pieskom.“
Ako vyzerá môj bežný deň:
6.00 - budík 7.00 - príchod na štadión, príprava potrebných inštrumentov 7.30 - začiatok kosenia tréningového ihriska, zavŕšené „nalajnovaním“, čiže nanesením bielych čiar na trávnik 10.00 - presun do technickej miestnosti, dôkladné čistenie náradia, aby sa prípadné choroboplodné zárodky z tréningového ihriska nepreniesli na hlavnú plochu 11.00 - začiatok kosenia hlavného ihriska 17.00 - opätovný príchod na štadión po tréningu A-tímu, zavlažovanie ihriska
„Táto práca nemá striktne vymedzený osemhodinový pracovný čas, o trávnik sa treba starať prakticky celý deň. Musíte mať k tomu vzťah,“ začal rozprávať sympatický chlapík, ktorý sa zaodel do zeleno-bielych farieb pred tromi rokmi. Predtým sa dvadsať rokov staral o zelené plochy v Rohatci, kde aj býva. Svoje tréningové jednotky tam absolvovali viackrát skalické tímy. Zapáčila sa im kvalita tamojšieho trávnika, slovo dalo slovo a uskutočnil sa Zichov prestup na linke Rohatec – Skalica.
Láska k zelenému "pažitu" u neho začala prekvitať ešte v hráčskych časoch. Najmä v období, keď pôsobil v Hodoníne. „Hrával som zaň druhú ligu, prišiel som tam po vojenčine v Tábore. Býval som na štadióne a bol som v častom kontakte s tamojším trávnikárom. Ten vo mne zapálil lásku k tomuto remeslu.“
Mohlo by sa zdať, že pokosiť trávu nie je nič náročné, robíme to aj my pri našich príbytkoch. Na základe tejto skúsenosti musíme konštatovať, že je to skutočná veda. „Tak ako si robia tréneri svoje plány, to isté robíme aj my. Všetko musíme mať detailne naplánované. Samozrejme, vždy sa treba prispôsobiť najmä počasiu a aktuálnej situácii.“
Mimochodom, keď sme už u počasia, zložité chvíle zažívajú trávnikári najmä počas horúcich letných mesiacov. Rozprávať by o tom vedeli napríklad v Trnave, kde zelený koberec postihli plesne. „Je to skutočne náročné, lebo v lete je síce potrebné trávnik zalievať, ale treba nájsť správnu mieru, aby stihol aj vyschnúť. Problém to býva najmä na väčších štadiónoch, kde ihrisko lemujú vysoké tribúny a je náročné zabezpečiť cirkuláciu vzduchu,“ ozrejmil nám Zicho. Ideálna výška trávy počas horúcich dní je niečo pod tromi centimetrami. Na zápasoch je spravidla jej dĺžka dvojcentimetrová.
Starostlivosť o trávnik zďaleka nie je len o kosení, ale zahŕňa v sebe ďalšie množstvo činností. „Presne tak, každý mesiac ho musíme hĺbkovo prevzdušniť, aby sa dostali z koreňového systému preč škodliviny a aby sa tam dostal čerstvý vzduch. Potom je nutné trávnik zapieskovať, aby tráva lepšie dýchala. No a samozrejme k tomu všetkému patrí aj hnojenie. Najdôležitejší je pri tom všetkom dobrý podklad, ten dokáže veľmi uľahčiť prácu,“ hovorí rodák zo Sučian, kde začal robiť aj svoje prvé futbalové kroky. Čiernou morou v neskorom lete a začínajúcej jeseni sú pre neho dážďovky. Tie dokážu narobiť poriadnu neplechu...
„Nepotrpím si na slová chvály. Najväčšie zadosťučinenie zažívam, keď sú spokojní hráči a realizačný tím,“ povedal skromne Roman Zicho, ktorý nechýba na žiadnom domácom zápase nášho áčka: „Musím byť v pohotovosti. Raz sa stalo, že sa pred zápasom spustil silný lejak a biele čiary prestali byť vidieť. Nuž, musel som ich ísť namaľovať ešte raz. Po stretnutí spravidla strávim na ihrisku minimálne hodinku, keď dávam do poriadku vykopnuté steblá trávy, niektoré miesta vyplním pieskom.“
Ako vyzerá môj bežný deň:
6.00 - budík
7.00 - príchod na štadión, príprava potrebných inštrumentov
7.30 - začiatok kosenia tréningového ihriska, zavŕšené „nalajnovaním“, čiže nanesením bielych čiar na trávnik
10.00 - presun do technickej miestnosti, dôkladné čistenie náradia, aby sa prípadné choroboplodné zárodky z tréningového ihriska nepreniesli na hlavnú plochu
11.00 - začiatok kosenia hlavného ihriska
17.00 - opätovný príchod na štadión po tréningu A-tímu, zavlažovanie ihriska